365 km skúseností: Čo by dnes bežecká trénerka Sisa robila úplne inak

Silvia Blahušiaková, trénerka Supershape BEŽECKEJ VÝZVY a jedna z mála Sloveniek, ktoré zvládli extrémnu štafetu Od Tatier k Dunaju (365 km), hovorí o behu bez ilúzií o „chybách začiatočníkov“. Tvrdí, že problém nezačína u ľudí, ktorí začnú behať, ale skôr u tých, ktorí im dávajú univerzálne rady bez rešpektu k individuálnemu tempu a výkonnosti. Za kľúč k zvládnutiu extrémnej záťaže nepovažuje talent ani limity, ale detailnú stratégiu – pripravenú doslova na každú situáciu, vrátane tých najbanálnejších.
Keď sa obzrieš na svoje úplné bežecké začiatky – akú najväčšiu chybu robí väčšina ľudí hneď v prvých týždňoch? Urobila si ju aj ty?
Nemyslím si, že ľudia robia chyby na začiatku, keď začínajú s behom. Mne je sympatické, keď sa človek rozhodne pre beh a začne skúmať seba, čítať knihy, prijímať informácie, orientovať sa vo všetkom – aj vo vhodnej technicko-materiálovej výbave. Alebo to nechá len tak plynúť a dá všetkému priestor a voľný priebeh.
Mať tréningový plán je zaväzujúce, ale aj motivujúce. Minimalizuje chyby v tréningu a zvyšuje efektivitu výkonu.
Chyby skôr robia ľudia, ktorí poskytujú rady začiatočníkom. Buď sú neprimerané výkonnostnej skupine daného atléta, alebo slabo počúvajú potreby daného atléta, ktorý je na začiatku a nevie vyhodnotiť svoje vlastné potreby, úsilie – skrátka všetko.
Každý bežec by si mal nechať priestor na to, aby zistil, aké má potreby a akým bežcom aktuálne chce byť. Problém však vidím ešte v jednej veci – ak aj spravím nesprávny krok, nie je dobré cykliť sa v rovnakom postupe, ale posunúť sa inam a neopakovať postup, ktorý vedie k chybe.
365 kilometrov počas Od Tatier k Dunaju je extrémna skúsenosť. Čo ťa tento výkon naučil o tele, hlave a limite, ktorý si si predtým možno nastavovala zbytočne nízko?
Och, tu vás možno sklamem s odpoveďou, ale odbehnúť OTKD nie je jednoduché a nie je to ani samozrejmosť. Pre mňa to však nebola vec náhody. Všetko bola pripravená stratégia a krok po kroku som ju dodržala. Šťastie bolo na mojej strane, že som sa nezranila – to sú veci, ktoré nemám pod kontrolou, ale nebránia mi postaviť sa pred výzvu. Nemalo prečo to nevyjsť.
Dlhé mesiace som sa pripravovala. Stratégiu som mala napísanú na všetko – naozaj na všetko, aj na toaletu. A ani to, čo teraz poviem, nie je výnimka, pretože to mám pri každom behu rovnako. Stále som fascinovaná tým, že moje telo dokáže podať výkon, keď ho naň pripravím. Baví ma ten pocit sily a energie v danom momente. A je mi v podstate jedno, či ide o pretek na 5 km alebo 350 km.
Ak by si dnes začínala od nuly, čo by si nastavila úplne inak – tréning, regeneráciu alebo mentálny prístup?
Štruktúrovane trénujem od detstva. Hrala som hádzanú, potom som tancovala a na vysokej škole som si urobila prvý trénerský kurz a bola som inštruktorka aerobiku. Aj vďaka tomu, že mám pedagogické minimum, mi štruktúra malého celku vychádzajúca z väčších celkov nebola cudzia.
Tým nechcem povedať, že som vždy behávala v štruktúrovanom tréningovom pláne – to pre moju povahu nie je úplne ideálne. Keď som tápala, vždy som sa vedela poradiť s manželom, ktorý je tréner, alebo som vyhľadala bežeckého trénera či konzultáciu. Úprimne – nespravila by som nič zásadne inak. Mám však jeden sen: vyskúšať si rýchlu 800 m alebo 1200 m disciplínu. Viem, že by bolo ideálne, keby som mala 17 rokov, no ani dnes ma to nelimituje.

Čo si ako športovkyňa robila roky zle a dnes to ako trénerka ľuďom neodporúčaš?
Stále robím veľa chýb a mám nedostatky, ale je to pre mňa odrazový mostík k lepšiemu pochopeniu zverencov – viem sa s nimi stotožniť. U mňa je to najmä jedlo. Ale keď ide do tuhého, viem ísť ako stroj – a to učím aj zverencov. To, čo však neodporúčam, je napríklad prehnané nastavenie bežeckých nárokov na deti. Ak ma niekto pozná ako milú ženu, v tejto otázke idem ako harpyja.
Mnohí začiatočníci chcú rýchlo behať viac alebo rýchlejšie. Kde podľa teba robia najväčšiu chybu pri budovaní vytrvalosti?
Vytrvalosť súvisí veľmi s povahou človeka. Ten, kto je vytrvalý – napríklad dokáže pokojne čakať v rade v obchode – má s pomalým tréningom menší problém. Ten, kto nerád čaká, s tým môže zápasiť, ale vie sa to časom „opraviť“.
Mám tu dva poznatky: Nehanbite sa za to, ak neviete behať súvisle a musíte striedať beh s chôdzou. Je to správne – získavate čas na adaptáciu pohybového aparátu, kardiovaskulárneho aj dýchacieho systému. A druhá vec: ak ste netrpezlivý typ a príde zranenie, vyhľadajte trénera. Pomôže vám vrátiť sa k behu a nastaví plán tak, aby vznikla spomínaná symbióza.
Čo podľa teba ľudia pri behu najviac podceňujú – techniku, silový tréning, regeneráciu alebo spánok?
To je náročná otázka. Bežci sú vo všeobecnosti dobrá tréningová skupina – väčšinou sa rozcvičujú, riešia silový tréning, regeneráciu, spánok aj stravu. Neznamená to, že všetci to robia správne, ale zaujímajú sa o to a hľadajú si vlastnú cestu, čo je mi sympatické.
Nesedí mi alkohol pred alebo po výkone. Vnímam to ako silný trend na Slovensku naprieč športom. Neviem sa s tým stotožniť.
Mne napríklad nesedí alkohol pred alebo po výkone. Vnímam to ako stále silný trend na Slovensku naprieč športom. Často to vyzerá, že alkohol je dokonca hlavným sponzorom podujatí, čo sa mi nepáči – neviem sa s tým stotožniť.
Aké 3 veci by si poradila človeku, ktorý chce začať behať tak, aby sa nezranil a vydržal pri tom dlhodobo?
Uvedomte si, že každý rok môžete byť úplne iný bežec. Jeden rok beháte kvôli chudnutiu, druhý pre mentálne vypnutie, tretí ultra, štvrtý rýchlu desiatku. Môžete byť čokoľvek – a je to v poriadku. Buďte zvedaví a skúmajte všetko, čo sa behu týka, ale nezabúdajte na svoju aktuálnu výkonnostnú úroveň a informácie si správne kategorizujte. Veďte si tréningový denník – či už tréningy, ktoré vás potešili, alebo zážitky z pretekov.

Ty si bola a si súčasťou behov Supershape. Ako podľa teba pomáha komunita, vedenie trénerov a správne nastavený plán ľuďom, ktorí s behom začínajú alebo sa chcú posunúť ďalej?
Psychologicky je pre človeka veľmi dôležité niekam patriť. Máme výhodu, že si môžeme vybrať, ku komu chceme patriť a s kým chceme súznieť. Homogénna komunita, ktorá spolupracuje v príjemnej atmosfére, vytvára prostredie, kde je tréner oporným bodom a autoritou, ktorá potvrdzuje správnosť procesu.
Pocit prijatia je bezpečie – a v bezpečí podáva človek najlepší výkon. Mať tréningový plán je zaväzujúce, ale aj motivujúce. Minimalizuje chyby v tréningu a zvyšuje efektivitu výkonu. Tréner by mal vnímať človeka nielen ako atléta, ale aj ako osobnosť v čase a priestore jeho života.
Keby si mala človeku, ktorý dnes váha, či začať behať, dať len jednu radu – aká by bola?
Moje motto: Aspoň to skúsiť, nič viac, nič menej.
Beh nemusí byť o tempe, výkonoch ani o tom, koľko kilometrov zvládnete hneď na začiatku. Začína sa rozhodnutím vyraziť. Môže byť o prvom kroku, lepšej kondícii, čistejšej hlave a radosti z pohybu. A o tom, že konečne budete vedieť, ako trénovať správne. Supershape BEŽECKÁ VÝZVA je 12-týždňový program pre každého, kto chce začať behať, zlepšiť sa alebo si splniť svoj bežecký cieľ pod vedením odborníkov. Čakajú vás bežecké tréningy pre rôzne úrovne, silová príprava, výživové odporúčania, mentálna podpora a komunita, ktorá vás nenechá zastať.Výzva štartuje 29. 6.!Nejde o výkon za každú cenu, ale o návyk, ktorý vydrží.



